Život Prešova
online
online
Bard nitrianskeho divadla Jozef Dóczy sa narodil pred 90 rokmi
19.11.2019 Nitra
Nitra/Bratislava
19. novembra (TASR) – Patril k zlatej generácii slovenských hercov.
Divákov chytil za srdce predovšetkým svojimi komickými postavami.
Kolegovia z nitrianskeho divadla si na neho spomínajú ako na šíriteľa
dobrej nálady, pozitívnej energie, humoru a vtipu, ale predovšetkým ako
na človeka dušou i srdcom oddaného divadlu. Takým bol bard nitrianskeho
divadla Jozef Dóczy. Od jeho narodenia uplynie v utorok 19. novembra 90
rokov.
Jozef Dóczy sa narodil 19. novembra 1929 v Nitre a v meste pod Zoborom prežil aj celý svoj osobný i profesionálny život. Pôvodným povolaním bol predavač v potravinách - chodil do učňovskej obchodnej školy, v ktorej si založili študentské divadlo.
V roku 1951 nastúpil do Plzne na základnú vojenskú službu. Počas nej hrával s úderkou obľúbeného českého herca Jindřicha Plachtu z Armádneho divadla na Vinohradech (terajšie Divadlo na Vinohradech) a s divadelnými i komickými scénkami chodili po vojenských útvaroch v bývalom Československu. I preto prišla ponuka zostať v Prahe, ale napokon na ňu s humorom jemu vlastným odpovedal. Českým kolegom sa ospravedlnil s tým, že do ich divadla nemôže nastúpiť, lebo sa nevie naučiť vyslovovať "ř".
Jozef Dóczy sa narodil 19. novembra 1929 v Nitre a v meste pod Zoborom prežil aj celý svoj osobný i profesionálny život. Pôvodným povolaním bol predavač v potravinách - chodil do učňovskej obchodnej školy, v ktorej si založili študentské divadlo.
V roku 1951 nastúpil do Plzne na základnú vojenskú službu. Počas nej hrával s úderkou obľúbeného českého herca Jindřicha Plachtu z Armádneho divadla na Vinohradech (terajšie Divadlo na Vinohradech) a s divadelnými i komickými scénkami chodili po vojenských útvaroch v bývalom Československu. I preto prišla ponuka zostať v Prahe, ale napokon na ňu s humorom jemu vlastným odpovedal. Českým kolegom sa ospravedlnil s tým, že do ich divadla nemôže nastúpiť, lebo sa nevie naučiť vyslovovať "ř".
Do
rodnej Nitry sa vrátil v roku 1953, ale divadlu sa spočiatku venoval
len ochotnícky. Hrával v divadelnom ochotníckom súbore Nitran, s ktorým
vystúpil na mnohých prehliadkach ochotníckych divadiel. Na jednej z nich
ho objavil legendárny divadelný režisér Andrej Bagar. Ten mu v roku
1955 ponúkol angažmán vo vtedajšom Nitrianskom krajovom divadle (dnešné
Divadlo Andreja Bagara - DAB). Jozef Dóczy ponuku prijal a vykročil na
cestu profesionálneho herca.
Počas svojho 58-ročného nepretržitého pôsobenia tu vytvoril takmer 200 postáv. Nielen svieže veseloherné úlohy, ale zároveň s nimi aj zložité charaktery v klasických a súčasných drámach. Rôzne ľudské nešváry dokázal karikovať majstrovsky, dobroprajne, s hrejivou ľudskou spolupatričnosťou. Ako príklad možno uviesť postavy: Evans (Veselé panie z Windsoru,1958), Dr. Landík (Demokrati, 1959), Tartuffe (Tartuffe, 1960), Filcot (Husári, 1960), Doolittle (Pygmalion, 1965), Zajcev (Deň oddychu, 1974), Pasqualino, P.N. Sorin (Čajka, 1980) alebo barón Krüg (Biela nemoc, 1983).
V 60. rokoch 20. storočia mal možnosť odísť z Nitry do Slovenského národného divadla v Bratislave. Mohol ísť aj do legendárneho Tatra kabaretu (neskôr Tatra revue), volal ho tiež režisér Jozef Bednárik na bratislavskú Novú scénu. No nitriansky patriot zostal naďalej verný Divadlu Andreja Bagara. A hoci mohol v roku 1992 pokojne odísť do divadelného dôchodku, nestalo sa tak.
Jeho kreácie s hereckým kolegom Milanom Kišom v Zlatých chlapcoch, Jeppem z vŕšku, či Fidlikantoch na streche patria k vrcholom oboch predstaviteľov staršej generácie slovenského divadla. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia tvorili Jozef Dóczy a Milan Kiš legendárnu komickú dvojicu.
Poslednou úlohou Jozefa Dóczyho bola postava Firsa v Čechovovom Višňovom sade v réžii Svetozára Sprušanského (derniéra v máji 2010).
Okrem divadla exceloval Jozef Dóczy aj na filmovom plátne a na televíznej obrazovke. Spomedzi zoznamu približne dvoch stoviek filmov, televíznych filmov a seriálov, v ktorých sa predstavil, možno ako príklad spomenúť snímky Skalní v ofsajde (1960), Adam Šangala (1972), Sebechlebskí hudci (1975), Sváko Ragan (1976), Stratená dolina (1976), Demokrati (1980), Jožko Púčik a jeho kariéra (1983), Rivers of Babylon (1998) a film Ako divé husi (2000).
Herecký kumšt majstrovsky uplatnil tiež v seriáloch - napríklad Zaprášené historky Ema Bohúňa (1971), Vivat Beňovský (1975), Útek zo zlatej krajiny (1977), Výmysly uja Elektróna (1978), Detektív Karol (1981), alebo Vojna volov (1987). Zahral si v pokračovaní známeho rozprávkového seriálu Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek (1993) i v novších seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Obchod so šťastím (2008), či Kriminálka Staré mesto (2010).
Za svoje herecké majstrovstvo získal Jozef Dóczy v roku 1975 titul zaslúžilý umelec. Za celoživotný prínos a výrazný rozvoj divadelného i filmového umenia mu udelili Cenu mesta Nitra (1995). V roku 2001 si za celoživotné dielo prevzal Cenu Jozefa Kronera. V roku 2010 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti umenia, osobitne divadelného.
Jozef Dóczy zomrel 21. januára 2013 vo veku 83 rokov v Nitre. V civilnom živote bol srdečným hostiteľom, vášnivým vinohradníkom a gurmánom. Jeho gulášové párty boli vychýrené a o jeho guláši sa šírili legendy. Kolegom a priateľom, ktorých hostil vo svojej záhrade na chate pod Zoborom, hovorieval: "Bez dobrého jedla niet ani dobrého umenia. Bez dobrého umenia niet dobrých ľudí. A bez dobrých ľudí niet ničoho."
Počas svojho 58-ročného nepretržitého pôsobenia tu vytvoril takmer 200 postáv. Nielen svieže veseloherné úlohy, ale zároveň s nimi aj zložité charaktery v klasických a súčasných drámach. Rôzne ľudské nešváry dokázal karikovať majstrovsky, dobroprajne, s hrejivou ľudskou spolupatričnosťou. Ako príklad možno uviesť postavy: Evans (Veselé panie z Windsoru,1958), Dr. Landík (Demokrati, 1959), Tartuffe (Tartuffe, 1960), Filcot (Husári, 1960), Doolittle (Pygmalion, 1965), Zajcev (Deň oddychu, 1974), Pasqualino, P.N. Sorin (Čajka, 1980) alebo barón Krüg (Biela nemoc, 1983).
V 60. rokoch 20. storočia mal možnosť odísť z Nitry do Slovenského národného divadla v Bratislave. Mohol ísť aj do legendárneho Tatra kabaretu (neskôr Tatra revue), volal ho tiež režisér Jozef Bednárik na bratislavskú Novú scénu. No nitriansky patriot zostal naďalej verný Divadlu Andreja Bagara. A hoci mohol v roku 1992 pokojne odísť do divadelného dôchodku, nestalo sa tak.
Jeho kreácie s hereckým kolegom Milanom Kišom v Zlatých chlapcoch, Jeppem z vŕšku, či Fidlikantoch na streche patria k vrcholom oboch predstaviteľov staršej generácie slovenského divadla. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia tvorili Jozef Dóczy a Milan Kiš legendárnu komickú dvojicu.
Poslednou úlohou Jozefa Dóczyho bola postava Firsa v Čechovovom Višňovom sade v réžii Svetozára Sprušanského (derniéra v máji 2010).
Okrem divadla exceloval Jozef Dóczy aj na filmovom plátne a na televíznej obrazovke. Spomedzi zoznamu približne dvoch stoviek filmov, televíznych filmov a seriálov, v ktorých sa predstavil, možno ako príklad spomenúť snímky Skalní v ofsajde (1960), Adam Šangala (1972), Sebechlebskí hudci (1975), Sváko Ragan (1976), Stratená dolina (1976), Demokrati (1980), Jožko Púčik a jeho kariéra (1983), Rivers of Babylon (1998) a film Ako divé husi (2000).
Herecký kumšt majstrovsky uplatnil tiež v seriáloch - napríklad Zaprášené historky Ema Bohúňa (1971), Vivat Beňovský (1975), Útek zo zlatej krajiny (1977), Výmysly uja Elektróna (1978), Detektív Karol (1981), alebo Vojna volov (1987). Zahral si v pokračovaní známeho rozprávkového seriálu Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek (1993) i v novších seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Obchod so šťastím (2008), či Kriminálka Staré mesto (2010).
Za svoje herecké majstrovstvo získal Jozef Dóczy v roku 1975 titul zaslúžilý umelec. Za celoživotný prínos a výrazný rozvoj divadelného i filmového umenia mu udelili Cenu mesta Nitra (1995). V roku 2001 si za celoživotné dielo prevzal Cenu Jozefa Kronera. V roku 2010 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti umenia, osobitne divadelného.
Jozef Dóczy zomrel 21. januára 2013 vo veku 83 rokov v Nitre. V civilnom živote bol srdečným hostiteľom, vášnivým vinohradníkom a gurmánom. Jeho gulášové párty boli vychýrené a o jeho guláši sa šírili legendy. Kolegom a priateľom, ktorých hostil vo svojej záhrade na chate pod Zoborom, hovorieval: "Bez dobrého jedla niet ani dobrého umenia. Bez dobrého umenia niet dobrých ľudí. A bez dobrých ľudí niet ničoho."
www.ZIVOTPO.sk
